(frei übersetzt nach Claus Roxin von Marian Mraz)
30. marca 1912 zomiera vo vile Shatterhand v Radebeuli pri Drazdanoch Karl May, v poslednom storoci jeden z najcitanejsich nemeckych autorov. Mnohe postavy jeho fantazie ako Winnetou a Old Shatterhand, Kara Ben Nemsi ci Hadzi Halef Omar ziskali taku popularitu, ze su velkej vacsine citatelov zname uz od cias ich mladosti.
Jeho obsiahle zivotne dielo vzniklo ako obraz jeho neobycajne tazkeho a pohnuteho zivota. Karl May sa narodil 25. februara 1842 ako 5. syn zo 14 deti chudobneho krusnohorskeho tkaca v saskom Ernsthale (neskor pomenovany Hohenstein-Ernsthal). Po ukonceni studii sa stava ucitelom v ludovej skole, kvoli malemu priestupku vsak po par tyzdnoch miesto straca ako 19 rocny. Z nudze, prieku a dusevnej uzkosti zchadza na sikmu drahu v dosledku coho sa dopusta roznych deliktov, co ma zase za dosledok 8 nasledujucich rokov zivota stravenych vo vazeni.
Po prepusteni v roku 1874 sa May hlasi k spisovatelskemu povolaniu. V zaciatkoch pise hlavne novely z rodnej vlasti a anonymne kolportaze. Prelom prichadza s jeho cestopismi, ktore vychadzaju od roku 1892 v kniznej podobe. May v nich popisuje v tzv. „Ja-forme“ dobrodruzne zazitky jeho hrdinov z exotickych krajin, predovsetkym vsak z Divokeho Zapadu a Orientu. Dari sa mu predniest tieto fiktivne pribehy tak sugestivne, pricom aj ich zemepisne a spolocenske pozadie tak farbivo vykresluje, ze cestopisne romany ako Winnetou, Old Surehand, Pustou a ine, hoci ich literarna hodnota a predtym rozdielne hodnotena, si dodnes ziskavaju nove a nove generacie citatelov. Aj humanne myslienky jeho knih, ich zasadzovanie sa o utlacane narody (akymi su ci uz Indiani ci Kurdi) zaistuju „Shakespearovi mladeze“ (Ernst Bloch) neustaly zaujem a prilev novych citatelov.
Po prelome storocia sa Karlovi Mayovi dari dostavat sa do centra roznych sudnych procesov a sporov v tlaci. Odhalenie kriminalnych hriechov jeho mladosti, neopravnene uverejnovanie jeho kolportaznych romanov a utoky literarnej kritiky ho zatlacaju do nekonecnych bojov o cest, autorske prava a spisovatelske uznanie, ktore sa podpisuju pod jeho nie prave priaznivy zdravotny stav. Napriek tymto skutocnostiam vznika v tomto bodobi vyznamna, aj ked uz nie dobrodruznym cestopisom venovana cast jeho diela ( Mier na Zemi, V risi strieborneho leva, Ardistan a Dzinnistan).
22. marca 1912, 8 dni pred smrtou prednasa Karl May vo Viedenskom Sofiensaale pred viac ako 2000 posluchacmi prednasku, v ktorej obhajuje svoj zivot a dielo pricom propaguje pacifisticke ucenie nosielky Nobelovej ceny za mier Bertha von Suttner. Menovana v jej neskorsom vyjadreni sa k autorovi prednasky uviedla : “ Kto pocuval tohto pekneho stareho muza 22. marca…., pocas celych dvoch hodin,….., odusevnene, stupajuceho do najvyssich oblasti myslenia – ten musel citit : V tejto dusi sidli ohen Dobra“.